Pyramída v Gíze: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
[[Súbor:Giza.jpg|center|200px|]] | [[Súbor:Giza.jpg|center|200px|]] | ||
[[Súbor: | [[Súbor:Pyramída v Gíze.png|center|link=]] | ||
Legenda: | Legenda: |
Aktuálna revízia z 18:03, 1. január 2016
Späť na: Divy sveta
Pyramida v Gíze
Bonus: Kapacita skladov je zvýšená o 1500 od každej suroviny.
Legenda:
Egyptské pyramídy sú zvláštne stavby typu pyramídy, ktoré boli v starovekom Egypte s prestávkami budované od doby vlády panovníka Džosera 3. z dynastie až do doby prvého krála 18. dynastie Ahmosa I., tak že po dlhé obdobia približne 1 500 rokov, ako hrobky (prípadne kenotafy) králov a neskôr aj niektorých ich významných manželiek a matiek (podla zatiaľ nepreukázateľnej domnienky rakúskeho egyptológa Petera Jánosiho mala od 4. dynastie hrobka královny podobu pyramídy len vtedy, ak sa stal jej syn panovníkom). Každá z pyramíd bola však nie samostatnou izolovanou stavbou, ale súčasťou celého rozsiahleho plánu funkčne (predovšetkým nábožensky) prepojených budov; preto je presnejšie hovoriť nie o pyramídach, ale o pyramídových komplexoch. Ich štandardnou súčasťou, vedľa pyramídy samotnej, bol v ideálnom prípade údolný chrám, vzostupná cesta, zádušný chrám a tzv. satelitná pyramída. Jednotlivé stavby sa od sebe môžu dosť líšiť, a to nie len v architektonických jednotlivostiach, ale aj koncepčne, čo z pravidla vypovedá o premene náboženských predstav. V ich okolí najmä za Starej ríše vznikali rozsiahle nekropolie s hrobkami členov královskej rodiny, dvorných hodnostárov a iných príslušníkov spoločenskej elity. V dobe Novej ríše sa motív pyramídy, bez sprievodných stavieb, stal súčasťou pohrebnej architektúry súkromných hrobiek.